JUDr. Štefan Harabin: Neopustím ľudí, ktorí mi dali dôveru

Kanadský Slovák: Pán doktor Harabin, sme veľmi radi, že ste nás mohol navštíviť v Calgary. Podtitul Vašej novej knihy Srdcom a svedomím je „Rozhovor o problémoch, o ktorých nám zakazujú hovoriť“. Je to problém celej spoločnosti, že je čoraz viac a viac tém o ktorých sa ľudia nemôžu slobodne vyjadrovať, pretože sú hneď nálepkovaní, šikanovaní, prípadne aj vyhodení z práce, atď. Čo sa s tým dá robiť?

Štefan Harabin: Situáciu sledujem na Slovensku aj v rámci Európske únie a bez škrupúľ ju možno nazvať "Diktatúra dovoleného názoru" z Bruselu. Politici vnucujú určité riešenia na Úniovej úrovni, ktoré potom preberajú aj jednotliví zástupcovia členských krajín, riešenia, ktoré sú často v rozpore so samotným Úniovým právom a vnútroštátnym právom jednotlivých krajín. A predostierajú to ako normu, ktorú musí celá spoločnosť akceptovať. Zoberme si napríklad migračnú a azylovú politiku, ktorá je vo výlučnej kompetencii členských krajín Európskej únie, a tu nám chcel niekto diktovať kvóty. Orbán sa postavil proti, ale u nás na Slovensku nebolo také rozhodné stanovisko proti, ale určité vajatanie. Bruselskí politici sa začali vyhrážať na centrálnej úrovni pokutami, potom, že budeme platiť poplatky za každého migranta, následne dokonca, že nám odnímu eurofondy, čiže to, čo my musíme dostať od Európske únie, čo sú naše peniaze, teda z toho urobili nástroj vydierania. Samozrejme, potom sa takáto politika výslovného porušovania práv prenáša aj na vnútroštátnu úroveň, a tí, ktorí majú svoj názor, svoje stanovisko, a dovolia si ho vysloviť tak sú rôznym spôsobom pacifikovaní, či už v zamestnaní, či už prenasledovaním cez právne nástroje alebo podprahové ovplyvňovanie vedomia detí. Sú rôzne mechanizmy, aj šikana cestou policajných orgánov, byrokratických štátnych úradníkov, no a toto samozrejme vyvoláva odpor u obyvateľstva. Posledne, napríklad aj smernica o zbraniach a strelive, ktorá bola prijatá na úrovni Európskej komisie. Podporovali ju všetci a zámer bol jasný: odzbrojiť obyvateľstvo európskych krajín, pretože je mnoho ľudí, ktorí majú športové alebo poľovnícke zbrane, aby sa nepostavili proti migrantom. To súvisí zase s tou smernicou o migrácii a pritom táto smernica - a urobil som právnu analýzu - je evidentne v rozpore s právom Únie, lebo zase spadá do výlučnej kompetencie členských krajín, pretože ide o oblasť verejnej bezpečnosti, práv a poriadku, a tam patria aj zbrane a strelivo. Dostávame sa teda do stavu, kedy na centrálnej úrovni, verejne, politici, ktorí by mali byť vzorom dodržiavania práva Únie a tiež vnútroštátneho práva, tieto práva sami porušujú. A ešte tých ktorí sa bránia označujú za ľudí ktorých treba sankcionovať a zlikvidovať. Dodržiavateľov práva prenasledujú porušovatelia práva. Toto nie je normálny stav.

KS: V normálnej spoločnosti práve tým ochrancom práv ľudí a jednoduchých občanov bola vždy justícia. Plní si justícia túto úlohu aj teraz, na Slovensku a v Európske únii?

ŠH: Samozrejme, politici sa snažia jednoducho si sprivatizovať, poviem to úplne otvorene, políciu a to dosiahli cez policajnú inšpekciu ktorú podriadili pod Ministra vnútra. Tak isto prokuratúru, pretože Generálneho prokurátora volili v parlamente politici, ktorým musel dať určité sľuby. Tento človek potom nemá rozviazané ruky na stíhanie všetkých trestných činov. A v poslednej dobe, keď politicky ovládali Súdnu radu a Najvyšší súd, tie vplyvy sa preniesli aj do personálnej korupcie na úrovni funkcionárov súdov, čo je mimoriadne nebezpečný jav. Občan potom nadobúda dojem, že kto má peniaze, kto má politickú moc tak si kúpi i spravodlivosť. Samozrejme, spravodlivosť pre seba, nie reálnu spravodlivosť ktorá by mala nastúpiť. Dostávame sa do stavu, že právo platí len pre niekoho kto má peniaze, a tí,  ktorí majú peniaze a politickú moc šliapu po práve, porušujú právo, porušujú povinnosti. Neuplatňuje sa ich právna zodpovednosť a tým sa vyvoláva nedôvera k štátu samotnému. A tu je aj celková politika Európskej únie, že jej vyhovuje stav, kedy do justičných funkcií sú dosadzovaní ľudia, ktorí sú politicky poddajní, nedodržiavajú právo a ústavu. Ľudia potom repcú, že sa neuplatňuje právo, a potom začnú bruselskí elitári tvrdiť: No ale vy neviete a nedokážete stíhať korupciu a zlodejiny cez Generálneho prokurátora, preto potrebujete Európskeho prokurátora. To je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože ide o znižovanie suverenity štátu. Tam ide o ich centralizačnú politiku, v podstate urobiť silné centrálne jadro, tendencia je vytvoriť super Nemecko-Francúzsky štát a tým zánik národných štátov.

KS: O Vás sa vie, že ste veľmi otvoreným človekom ktorý veľmi dobre pozná ústavné právo a práve kvôli Vám bol včera prijatý zákon ktorý hovorí, že ak sa sudca stal kandidátom politickej strany tak automaticky stráca talár. A to sa stalo pár dní potom, čo na kandidáta Ústavného súdu, najvyššej justičnej moci Slovenskej republiky si tí istí poslanci zvolili pána Procházku – politika, a samozrejme vieme o predošlých ambíciách ex-premiéra Fica stať sa predsedom Ústavného súdu, ktorý síce neprešiel.  Myslíte si, že tento nový zákon je v súlade s Ústavou?

ŠH: Toto ste správne naznačili, pretože do odôvodnenia tohto zákona, respektíve doplňujúceho návrhu sudcovského zákona sa uviedla potreba odpolitizovania justície. Keď sudca sa má dostať do parlamentu a dôsledne uplatňovať právo a spravodlivosť v zákonoch tak je to politizácia súdnictva. Ale keď je politik, práve tými istými poslancami zvolený za sudcu Ústavného súdu, tak to je v poriadku, to nie je politizácia justície. A to dokonca na Ústavný súd, súd, ktorý je aj nad všeobecnými súdmi. Veď to je úplný výsmech. Zvolili aj Pfunderovú, štátnu tajomníčku za Most-Híd na ministerstve spravodlivosti. Čiže dvoch politikov si tí istí politici schválili. Ale verejne arogantne hovoria, že ich motívom je odpolitizovanie. A to hovorí navrhovateľ návrhu, ktorý počas hodnotenia adeptov na Ústavno-právnom výbore útočil na niektorých kandidátov, že ako chcú byť kandidátom na sudcu Ústavného súdu, keď on, ako advokát u nich prehral súdny spor a on mal údajne vyhrať. Ako je toto možné?

Tento zákon je evidentne neústavný, lebo Ústava jasne definuje spôsob zániku funkcie sudcu: keď sudca spácha úmyselný trestný čin a je na to právoplatný rozsudok, tak vtedy mu zaniká funkcia sudcu, alebo keď na návrh Súdnej rady pre vek alebo zdravotný stav je nespôsobilý, môže byť odvolaný prezidentom Slovenskej republiky. Navrhovaný spôsob zániku nie je predpokladaný Ústavou, preto je zjavne neústavný. A ešte sú takí drzí, že to schvália koalično-opozične. Bežne na seba stále útočia a napádajú sa, ale keď ide o „ochranu“ pred sudcom Harabinom, ktorý by mohol ísť do parlamentu a presadzovať zákonnosť, ústavnosť a spravodlivosť aj v parlamente pri prijímaní zákonov, tak tam sa zjednotili všetci. Ale keď ide o potrebu prijatia nejakých zákonov pre spoločnosť, pre občanov, tam sa nezjednotia. Napríklad voliť prezidenta slovenským občanom v zahraničí.

KS: Aj keď podáte námietku proti ústavnosti tohoto zákona, justičný proces trvá na Slovensku veľmi dlho. Blížia sa parlamentné voľby, takže moja otázka je: Ak by ste v skutočnosti mali iba tieto dve možnosti, ktorú z nich si vyberiete, talár, alebo sa snažiť usmerňovať spravodlivosť cez politiku?

ŠH: Myslím si, že zákon je evidentne neústavný a ja som v prvom rade povinný, aj ako sudca, aplikovať Ústavu. Keď som sudca a mám určitý spor a keď vidím, že zákon je jasne v rozpore s Ústavou, ja nemusím prerušiť súdne konanie a dávať návrh na Ústavný súd, že zákon je v rozpore s Ústavou. Priamo použijem Ústavu. Samozrejme, že určitý formálny proces tu je, ale určite mne tieto ich neústavné praktiky nezabránia v tom, aby som jednoducho opustil tých ľudí, ktorí mi prejavili vôľu a dôveru v nastolenie poriadku a práva v štáte. Určite urobím všetko aby ich vôľa bola vyslyšaná. Nájdem si právne mechanizmy i na to, ako to realizovať. A určite nič nenechám bež povšimnutia a bez nástupu ústavno-právnej zodpovednosti aj tých, ktorí toto schválili a za to hlasovali. Tu ma udivuje aj napríklad to, že poslanci Kotlebu sa zdržali hlasovania. Veď to je dačo nenormálne. Keď viem, že je niečo neústavné, tak sa nemôžem zdržať hlasovania. Viete, mňa to trošku irituje, pretože som si myslel, že aj poslanci za ĽSNS skutočne hája záujmy Slovenska na právo, právny štát a spravodlivosť. V tejto súvislosti by som mohol pripomenúť len jednu vec: pred dvomi rokmi bol návrh na zrušenie politickej strany ĽSNS. Keď mi dali otázku, či je to v poriadku, ja som mohol povedať, viete, nemôžem komentovať lebo som sudca Najvyššieho súdu, možno to budem pojednávať, atď. Mohol som sa zdržať. A ja jediný ústavný činiteľ v tomto štáte som hneď vtedy na druhý deň povedal, keď som si to prečítal, že je to politický paškvil, je to návrh ktorý nikdy nebude úspešný a dokonca som urobil analýzu nálezu nemeckého Ústavného súdu, v ktorej som porovnával situáciu, keď tam istá extrémno-fašistická strana, čo vôbec nie je prípad ĽSNS, nebola zrušená nemeckým Ústavným súdom. Ja som sa ani vtedy nevyhýbal v otázke realizácie práva a ústavnosti. A títo ľudia, ktorí sú povinní ktorí bez výnimiek presadzovať ústavnosť a právo tak oni účelovo a alibisticky sa zdržia hlasovania. To ma prekvapilo. Tu nejde o osobné záujmy, tu ide o štát, ide o Ústavu, ide o právo. Zákon sa nikdy nesmie prijímať v prospech, alebo neprospech konkrétnej osoby.

KS: Ako to Vy vidíte, aké bude Slovensko o desať rokov?

ŠH: Ja si myslím, že situácia je mimoriadne vážna aj v Európskej únii. Nakoniec, ale som presvedčený, že aj v Európskej únii sa nájdu zdravé sily, reprezentanti politiky silných národných štátov, ktorí preformujú Európsku úniu z organizácie, ktorá sa momentálne snaží integrovať národné štáty a vytvoriť super štát štátov, na inštitúciu, ktorá ako medzinárodná organizácia bude slúžiť národným štátom, pretože pre tento účel vznikla. Nevznikla preto, aby členské štáty a ich obyvatelia otrocky slúžili Európskej únii a globalistickým cieľom. Európska únia musí slúžiť nám, všetkým občanom. Silná spolupráca môže byť na ekonomickej úrovni, nemôže nám brániť ekonomickým kontaktom s inými, nečlenskými štátmi Európskej únie, môže byť posilnená spolupráca pri ochrane Schengenských hraníc. To je v poriadku. Pokiaľ sa toto nemôže napĺňať, tak v takom projekte nemôžeme byť, nie z našej viny ale z viny tých euro centralistických globalistických byrokratov, ktorí tomu brania. Títo ľudia, ktorí presadzujú dnešný model, tí sú hrobári Európskej únie, nie my.

KS: Ďakujem pekne za rozhovor a prajem Vám príjemný pobyt v Kanade a príjemný let naspäť na Slovensko.

ŠH: Aj ja tiež prajem všetko dobré kanadským Slovákom.

Za Kanadský Slovák sa zhováral Paľo Čarnogurský