SR a ČR po 20. rokoch nezávislosti

Medzinárodná vedecká konferencia mala veľký úspech

Conference 200V piatok a v sobotu 4. a 5. októbra 2013, Katedra slovenskej histórie a kultúry na univerzite v Ottawe usporiadala veľkú vedeckú konferenciu na tému "Republiky Česká a Slovenská: Dvadsať rokov nezávislosti, 1993-2013" Sedemdesiat tri jednotlivcov zo všetkých oblastí života bolo registrovaných. Konferenciu otvoril podpredseda University of Ottawa Provost Christian Detellier, ktorý sa zmienil, že ako Belgičan dokázal pochopiť, čím Česi a Slováci prešli pred dvadsiatimi rokmi. Jeho Excelencia Milan Kollár, veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade, potom prečítal plenárny príhovor od Jozefa Moravčíka, bývalého predsedu vlády Slovenska, ktorý sa nemohol osobne zúčastniť. Okrem iného, Dr. Moravčík spomenúl, že ako zástanca nezávislosti Slovenska po dvadsiatich rokoch je "jeho svedomie čisté." Naopak, v plenárnom príspevku pána Petra Pitharta, bývalého predsedu vlády Českej republiky, ktorý prečítal charge d' affaires českého veľvyslanectva Robert Tripes, pretože Dr. Pithart sa tiež nemohol osobne zúčastniť, Pithart ľutoval rozpad Československa a súčasne pripustil, že aj keď "rozdelenie bolo vykonané legálne", pretože sa neuskutočnilo referendum, bolo vykonané "bez legitimity."

Po plenárnych príhovoroch, vedci z Českej a Slovenskej republiky zhodnotili rozpad bývalého Československa a jeho dôsledky. Českú perspektívu predniesol Dr. Jan Rychlík z Karlovej univerzity v Prahe, s komentárom Dr. Michaela Krausa z Middlebury College vo Vermonte. Slovenskú perspektívu predniesol Dr. Adam Hudek v mene Dr. Jozefa Žatkuliaka, obaja z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ďaľší príspevok predniesol Dr. Stanislav Kirschbaum z York University v Toronte. Všetky štyria vedci sa zhodli, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sa v roku 1992 dostali do slepej uličky a jediným riešením bol priateľský rozvod oboch republík.

V ďalšom paneli sa diskutoval politický vývoj v Českej republike a na Slovensku v posledných dvadsiatich rokoch. Dr. Juraj Hocman, z Hochschule Goethe Uni v Bratislave, v predáške Slovenská politika načrtol, ako sa vyvíjala slovenská politika od autoritárnej vlády Vladimíra Mečiara v roku 1990 cez pravicové vlády Mikuláša Dzurindu a späť k ľavicovej politike Roberta Fica po roku 2000. Profesor Kevin Krause Deegan z Wayne State University v Detroite poznamenal, že aj napriek veľkému množstvu politických strán, ktoré sa objavili a zmizli na Slovensku v priebehu posledných dvadsiatich rokoch, hlasovanie je konštantné po líniách rímsko katolíckej, maďarskej, ľavicovej a pravicovej.

Dr. Adela Gjuričová z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky v Prahe, potom načrtla vývoj českej politiky v priebehu posledných dvoch desaťročí. Poukázala na to, že nedávna česká politika bola ovládaná tromi mužmi: Václavom Havlom, Václavom Klausom a Milošom Zemanom, ktorí jeden po druhom zastávali spoločenský humanizmus, pravicovú ekonómiu a ľavicové riešenia problémov spoločnosti. Zaujímavé je, že všetky traja sa nakoniec stal prezidentmi Českej republiky. Carol Skalník Leff z University of Illinois, súhlasila.

Na druhý deň konferencie, ktorý otvoril dekan Filozofickej fakulty Antoni Lewkowicz, vedeckí účastníci diskutovali o hospodárskom a sociálnom vývoji v oboch republikách.

Adam Hudek prečítal prednášku kolegu Miroslava Londáka o vývoji ekonomiky na Slovensku v posledných dvadsiatich rokoch. Londák poukázal na to, že napriek tomu že Slovensko zaostávalo za českými zemiami v industrializácii po druhej svetovej vojne, to rýchlo dohnalo v posledných dvoch desaťročiach a takmer dosiahlo rovnakú úroveň rozvoja ako v Českej republike. John Gould z Colorado College súhlasil. Martin Pospíšil pri OECD v Paríži potom predstavil makro - a mikro - ekonomický vývoj v Slovenskej republike v priebehu posledných dvoch desaťročí. Sharon Fisher z Global Insight vo Washingtone, DC pripomenula prítomným, že väčšina pozorovateľov českého a slovenského rozvodu v roku 1993 predpovedalo, že Slovensko bude trpieť z rozchodu oveľa viac než Česká republika. Ďalší vývoj ukázal že títo pozorovatelia sa mýlili.

Záverečné prezentácie boli zamerané na sociálny vývoj v Českej a Slovenskej republike. Martin Bútora, sociológ, zakladateľ Inštitútu pre výskum verejnej mienky na Slovensku predniesol referát spolu písaný s jeho manželkou Zorou ktorá je sociolóžka, ktorý skúma spokojnosť alebo nespokojnosť s rôznymi prvkami spoločnosti na Slovensku. Všimli si, že Slováci sú najviac nespokojní so stavom svojho súdneho systému. Sharon Wolchik z George Washington University súhlasil a navrhol niektoré ďalšie oblasti výskumu. Oldřich Tůma z Českej akadémie vied potom prehovoril na tému sociálny vývoj v Českej republike v priebehu posledných dvoch desaťročí. Poukázal na to, že aj napriek svojej relatívnej prosperite, väčšina občanov Českej republiky má "zlú náladu", čo je ťažké vysvetliť. James W. Peterson z Valdosta State University, súhlasil a navrhol niektoré dôvody pre túto mizernú náladu.

Vo svojich záverečných poznámkach, organizátor konferencie M. Mark Stolárik vyjadril spokojnosť s konferenciou. Bol obzvlášť pyšný, že na 20. výročie "zamatového rozvodu" v bývalom Československu, sa mu podarilo dať dohromady niektorých popredných vedcov z Českej a Slovenskej republiky s ich náprotivkami v Severnej Amerike. Stolárik potom poukázal na to, že keďže Slováci majú svoju vlastnú, nezávislú republiku, Česi nakoniec musia s nimi zaobchádzať ako so seberovnými. Stolárik potom vyzval moderátorov a komentátorov, aby spracovali svoje prednášky a on sa ich bude snažiť uverejniť v zborníku na budúci rok.

Stolárik tiež vyjadril svoje poďakovanie všetkým jednotlivcom a organizáciám, ktorí umožnili aby sa konferencia uskutočnila. Vyzdvihol zastupiteľské úrady Českej a Slovenskej republiky v Ottawe za to, že kosponzorovali konferenciu. Stolárik sa tiež poďakoval členom slovenskej komunity v Severnej Amerike, či už jednotlivcom alebo organizáciám, ktorí finančne prispeli na pokrytie nákladov na konferenciu. Aj keď tieto slovenské komunity nie sú bohaté, sú veľmi veľkorysé.

Spracoval M. Mark Stolárik, fotografie: Ján George Frajkor