Obraz je umelcova tichá poézia

Likavcan 200Vernisáže tvorby slovenských umelcov žijúcich v Kanade sa stali peknou tradíciou v Ottawskej slovenskej komunite. Vo štvrtok 26. marca večer si na pozvanie Jeho Excelencie, slovenského veľvyslanca Andreja Drobu mali miestni Slováci a hostia možnosť vychutnať atomsféru farieb, melódie, radosti a láskavosti, keď sa na známej diplomatickej pôde stretli, aby oslávili talent a umelecké úspechy Doktora Metoda Likavčana.

Doktor Likavčan, pôvodom z Martina na severe Slovenska, zasvätil svoj život medicíne a pomáhaniu druhým, najmä deťom. Päť rokov strávil v africkom Tunise s organizáciou Lekári bez hraníc a do kanadského Montreálu sa prisťahoval v roku 1983. Po zaklincovaní kariéry rodinného lekára a nástupe do dôchodku sa, ako sám v krátkom príhovore na veľvyslanectve priznal, z neho stal milionár. Nehovoril však o materiálne alebo peniazoch. Pre neho je skutočným bohatstvom mať čas a energiu venovať sa svojim obľúbeným koníčkom, a síce športu, maľovaniu a hudbe.

Vo svojich umeleckých začiatkoch Doktor Likavčan maľoval na sklo a drevo; zamiloval si totiž kanadský javor. Venuje sa tiež kresbe a maľbe na plátno, husie pierko, a inšpirovaný umeleckými výtvormi vystavenými na konferencii vo Švédsku aj na kov, napríklad na panvice či konzervy z tuniaka. Baví ho najmä insitné alebo naivné umenie, ktoré je čisté a jednoduché, maľované obyčajnými ľuďmi. „Toto ma robí naozaj šťastným," povedal pán umelec.

„Pohyb je vyjadrenie života," podelil sa o svoju životnú filozofiu počas rozhovoru pre Slovak Spectrum Doktor Likavčan a dodal, že súčasťou jeho každodennej zimnej rutiny je lyžovanie. Skromný disciplinovaný človek a milovník hudby, Doktor Likavčan začína a končí každý deň modlitbou: hrou na husle. Tento hudobný nástroj ho vždy fascinoval a teraz z veľkej časti inšpiruje jeho umeleckú tvorbu.

Natoľko obdivoval prácu Paganiniho a Stradivariho, že sa jedno ráno rozhodol, že na vlastnej koži zistí, čo všetko sa skrýva za anatómiou huslí. A tak sa zrodil jeho ďalší koníček: v roku 2005 s pomocou Petra Macha, aylmerského výrobcu huslí, vyrezal svoje prvé husle. V rokoch, ktoré nasledovali sa Doktorovi Likavčanovi podarilo vyrobiť ešte ďalšie štyri kusy, tri ocenené diplomom. Jeho láska k hudbe, obdiv k prírode, a hlboké prepojenie s rodným Slovenskom sa odrážajú v rozmanitosti a rôznorodosti jeho tvorby.

Výťažok z obrazov predaných na veľvyslanectve bol odovzdaný charitatítvnej organizácii Solidarité Jeunesse a bude použitý na projekty pre mladých ľudí v Dominikánskej republike, a síce na stavbu domov pre rodiny v núdzi, programy pre postihnuté deti a pracovníkov na cukrových plantážach.

Bolo nám všetkým cťou lepšie spoznať múdreho, štedrého, súcitného a dobrosrdečného Doktora Likavčana vďaka príbehom vyrozprávaným jeho umeleckými dielami, ktoré zdobili steny slovenského veľvyslanectva v Ottawe do prvého apríla.

Text: Mária Habániková, fotografie: Tibor Dej