Divadlo Astorka Korzo ’90 v Ottawe

Astorka 200Hovorí sa, že humor je korenie života, masáž duše, a najvznešenejšia forma ľudských citov. Štipku tohto kvalitného korenia nám do kanadského hlavného mesta v nedeľu 10. novembra priniesla pätica mladých a nesmierne talentovaných hercov Bratislavského divadla Astorka Korzo '90. Kultúrne podujatie bolo zorganizované pod vedením 63. zboru Kanadskej slovenskej ligy v Ottawe.

V divadelnej hre "Na koho to slovo padne", odohranej vo vypredanej sále v anglikánskom kostole sv. Richarda v Ottawe, sa nám v réžii Petra Mankoveckého a za prítomnosti pána Vladimíra Černého, riaditeľa divadla Astorka, v abecednom poradí predstavili Róbert Jakab, Juraj Kemka, Vladimír Kobielsky, Lukáš Latinák, a Marián Miezga. Za absolventskú inscenáciu na Vysokej Škole Muzických Umení v Bratislave "Na koho to slovo padne" získali najprestížnejšie slovenské ocenenie divadelných kritikov a teoretikov – Dosky '98 v kategórii Objav sezóny 1997/98.

Autorom tejto veľmi populárnej divadelnej hry, ktorá žne úspechy po celom svete vrátane Slovenska, kde je už vyše desať rokov jedným z najobľúbenejších divadelných titulov, je maďarský spisovateľ, básnik, režisér, a politik Gábor Görgey. V jej slovenskom podaní sa herci prezentovali okrem Kanady aj medzinárodne v rámci Európy, v austrálskej Sydney a americkom Los Angeles, a spolu odohrali vyše 250 predstavení.

V zamknutej izbe jeden revolver a päť potenciálnych majiteľov – tak by sa dala v skratke opísať atmosféra bláznivej komédie, ktorá pobaví a rozosmeje, ale aj pobúri a zarazí. Zbraň putovala z rúk mafiána a väzňa Cukiho jeho kolegom, a síce pánovi Urodzenému, intelektuálovi Pekárovi, a hrdému národovcovi Martinovi kým pätolízač K. Müller zostával vždy verný tomu, komu revolver práve patril. Skôr či neskôr, nedbajúc na akékoľvek pôvodné zámery jednotlivých hrdinov, ich moc revolvera začala ovládať.

V hre zaznelo aj pár známych slovenských piesní a ľudoviek, ako napríklad Najkrajší kút v šírom svete Petra Dvorského a Červený kacheľ, biela pec, známa ľudová pesnička, ktorá divákov vrátila do radostných čias detstva.

V nadšenom obecenstve nesmel chýbať ani slovenský veľvyslanec, pán Milan Kollár, s rodinou, ktorý počas krátkeho interview pre televízny program Slovak Spectrum hru vychválil a vrele ju odporučil divákom, ktorí si v ten večer svoju 'masáž duše' nemohli prísť vychutnať osobne.

Nie je žiadnym tajomstvom, že to, čo človek dáva s radosťou, býva s radosťou aj opätované. Nebolo tomu inak ani v tento nezabudnuteľný večer plný výbuchov smiechu a dobrého humoru. Jedinečné herecké výkony, radosť a energia, ktoré z mladých hercov vyžarovali boli opätované entuziastickým potleskom, vrúcnymi poďakovaniami, a milými pozvaniami zavítať k nám aj nabudúce.

Text: Mária Habániková, Fotografie: Tibor Dej